"Vo februári zistili, že prebaľovacia firma zo Slovenska na dodacích
listoch neuvádzala krajinu pôvodu hydinového mäsa a systém
vysledovateľnosti krajiny pôvodu nebol preukázateľný, čo je v rozpore s
nariadením Európskej komisie (EK)," pripomenuli hydinári. Ďalšia
prebaľovacia spoločnosť zase uviedla v máji do obchodnej siete 120 ton
hydinových výrobkov, klamlivo označených pôvodom zo SR.
"Tu musíme upozorniť, že v oboch prípadoch išlo o klamanie spotrebiteľa,"
uviedol Molnár s tým, že v oboch prípadoch stáli za problémom
prebaľovacie spoločnosti a nie spracovateľské. V tomto kontexte hydinári
apelujú na spotrebiteľov, aby pri nákupe uprednostňovali hydinové mäso
zo slovenských bitúnkov, ktoré sú tri. Tieto bitúnky majú totiž stálu
veterinárnu kontrolu. Tá, naopak, absentuje pri prebaľovacích
spoločnostiach, ktorých je až 47.
Rovnako si Molnár myslí, že aj obchodné reťazce by mali viac dbať na to,
aby dodávateľ vedel jasne preukázať pôvod hydinového mäsa.
Hydinári upozornili aj na praktiky, keď prebaľovacie spoločnosti
nakúpili hydinové mäso od slovenských spracovávateľov, avšak len v
minimálnych množstvách. Existuje teda podozrenie, že ďalej dodávané mäso
nebolo len slovenského pôvodu.
Hydinári preto žiadajú kompetentné orgány o zmenu legislatívy, a to tak,
aby bolo povinné okamžité stiahnutie klamlivo označeného mäsa z trhu a
aby sa ihneď odobrala licencia prevádzkam, ktoré falšujú pôvod potravín.
Takisto žiadajú zintenzívnenie kontrol dodržiavania zákona v
prebaľovacích a rozrábkových prevádzkach na hydinové mäso a zavedenie
povinnosti označovania výrobcu mäsa a krajiny pôvodu mäsa na hornej
etikete výrobku v zornom poli spotrebiteľa.
Hydinári pripomenuli, že Slovensko za posledné štyri roky dováža čoraz
viac hydinového mäsa. Dovoz stúpol od roku 2015 z objemu takmer 50.000
ton na viac než 87.000 ton v roku 2020. "Rastúci dovoz hydinového
mäsa negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa v SR,
za posledných päť rokov klesla zo 77 % na úroveň 51,6 % v roku 2020," uviedla únia.